Keď som žila s Tristanom...Bolo to zvláštne,ten náš dvojročný spoločný život. Bol krásny, jeho tvár, jeho telo aj duša(svojim spôsobom). Naša láska bola zvláštna, bol môj ochranca,staral sa o mňa, miloval ma, miloval sa so mnou...Hádal sa so mnou, no nikdy ma neudrel, len ja jeho. Bila som ho, hádzala som do neho taniere, poháre,flaše, vankúše, stoličky...Nakoniec to skončilo zmierením v posteli. Bol trpezlivý.
Bývali sme vo veľkom byte, neskôr prišiel jeho kamoš. Tristan mu rozbil nos, aby ma náhodou neobťažoval! Tristan bol môj prvý milenec... Mal 18te narodeniny a ja som bola jeho darček. Na jeho oslave ma dostal a svojim spôsobom ma má dodnes.
Potom začal drogovať a drogy začal milovať viac než mňa,chcela som ho vyliečiť... Nejde vôbec o to čo chceme, ale o to čo urobíme, bez rozmýšľania. A nie je to vlastne celkom inak? Že niekto iný za nás robí?My sme len bábkou a zrazu sa zobudíme a zistíme, že sme vrahom, pritom sme nevraždili, že sme matkami a pritom sme nesmilnili! Kedy si to všetko uvedomíme? Až keď všetko stratíme? Keď všetko stratíme, sme voľný, úplne slobodný, nič nás neviaže! Naša depka je náš život a náš život je len výmysel. Výmysel plný hlúpych vecí, ľudí, myšlienok. Čo potrebujeme k životu? Lásku a stravu? Tak na čo drahé autá, domy, lode...Čo keď sa raz zobudíš a zistíš že ťa Boh neznáša?Tak potom, si sa moj zlatý zobudil ráno v pondelok...
S Tristanom sa to nejako časom vyriešilo, ďalej ma miloval a ja vždy keď som ho videla, som z lásky k nemu začala plakať. Bil sa pre mňa a staral sa o mňa a miloval ma.
Jedného dňa odišiel, povedal: ´´Si láska môjho života aj smrti, si moje dieťa, milenka aj matka. Ale milujem ťa tak veľmi, že umieram z tvojej lásky, z tvojej tváre, tela i duše!´´
Pobozkal ma a odišiel....
Vezmite si najväčšiu bolesť akú ste kedy v živote zažili, znásobte ju 10 krát, ale aj tak sa to nevyrovná bolesti, ktorú som cítila.
Myslím, že urobil dobre, on bol diabol a keď zistil aká je láska hrozná, zahanbil sa a odošiel!
